Toto sú precedensy, ktoré vážny spôsobom ohýbajú zákony a pravidlá a ukazujú, že v Ružomberku sa dá postupovať nasilu, podľa toho, ako sa niekto vyspí resp. ako si niekto želá.

„Mestá by mali vytvárať podmienky pre rozvoj a priťahovať investorov do priestoru a investori by mali prichádzať s vlastným kapitálom, ktorý zabezpečí dynamiku a rozvoj nových území. Myslím si, že toto je cesta, ako pomôcť rozvoju Ružomberka.“

Toto je pravda, ale treba ju povedať celú. Všade vo vyspelej spoločnosti a v mestách, kde sa nám ich rozvoj a územie páči, mesto vytvára podmienky pre rozvoj a priťahuje investorov do priestoru, avšak určuje pravidlá a mantinely, podľa ktorých sa budú investori na území mesta správať. Toto naše mesto už roky nerobí. A čo (ne)urobilo v prípade Kalvárie?

Namiesto toho, aby pripravilo spomínaný ÚP zóny, odsúhlasený už v roku 2015 a zadefinovalo územie a pravidlá pre IBV Dielec – vrátane územia spoločnosti Moneo (dnes CPI Slovakia, a. s.), tak po piatich rokoch, v septembri 2020, predložilo ÚP zóny, ktorý sa venuje len čiastočne inkriminovanému územiu, kde chce CPI stavať. Samozrejme po vydaní územného rozhodnutia pre CPI apartmány. Tento ÚP zóny podľa želania investora spätne posväcuje všetky doteraz vydané (vyššie spomínané) rozhodnutia úradov, navrhuje infraštruktúru – ako si želá investor, navrhuje cestu cez ochranné pásmo Kalvárie – ako si želá investor a úmyselne v novom UP zóny zabúda spomenúť, že tu v hlavnom ÚP mesta existuje 10 metrové ochranné pásmo ako aj viacero smerných ustanovení o ochrane Kalvárie. Detailné záväzné regulatívy už v blízkosti Kalvárie nerieši odvolávajúc sa na to, že sú alebo budú riešené v rámci samostatného územného konania.

Akýkoľvek investor nemohol dostať lepšie podmienky, pretože tieto podmienky si sám vymyslel a s pomocou mesta aj stanovil. Hoci v tomto prípade boli vytvorené ešte pre spoločnosť Moneo, neskôr Monero (u oboch rovnaký vlastník Juraj Čech ml.). Spoločnosť CPI Slovakia, a. s. tieto pozemky s projektami a povoleniami s takto na mieru šitými podmienkami „už len“ v r. 2020 kúpila.

„Všetky dotknuté inštitúcie sa vyjadrili k plánovanej výstavbe bez námietok, a tým pádom projekt dostal zelenú.“

Ako sa spomínané inštitúcie vyjadrili spomíname vyššie. Tento proces vyjadrení je v niektorých prípadoch zrelý na prešetrenie prokurátorom najmä vo vzťahu k povoleniam vydaným podľa nás v rozpore s platným ÚP mesta.

Dnes prebieha proces stavebného povolenia a investor po viacerých pripomienkach úradov musel projekty prekresľovať a prerábať, pretože v návrhu stavebného povolenia sa výrazne odlišovali od územného rozhodnutia.

„Treba si jasne povedať, že našou výstavbou nezasahujeme do ochranného pásma kaplniek ani nebudujeme žiadne paneláky, ako sa to niekto snaží podsúvať verejnosti. Treba si potom položiť otázku, či chceme rozvoj mesta a bývania alebo chceme stagnáciu?

Prečo je skloňovaný rozvoj mesta vždy spájaný s ničením jeho kultúrnych, historických a v tomto prípade aj duchovných hodnôt? Prečo musela byť v záujme rozvoja mesta zničený Kaštieľ sv. Žofie? Prečo sme v záujme rozvoja mesta museli prísť o viaceré pozemky v centre mesta? Prečo si musíme v záujme rozvoja mesta zničiť aj širšie územie Kalvárie? Prečo nie je mesto schopné pripraviť vlastné územie respektíve určiť pravidlá systematického rozvoja svojho územia, ale stále len uprednostňuje súkromné záujmy (Žofia, Aupark, Hrabovo, Bytovka na ul. Karola Sidora, IBV Gejdák, Kalvária) a potom musí všetko prispôsobovať záujmom a požiadavkám investorov, keďže je „vďačné“, že aspoň niekto tu chce niečo postaviť?

Každé umne a zodpovedne spravované mesto sa dokáže rozvíjať a dokáže si chrániť a zveľaďovať svoje hodnoty, pamiatky a cenné dedičstvo, ktorú tu zostalo po predchádzajúcich obyvateľoch.

Aktivisti aj mesto navrhli investorovi posun stavby viac smerom na juh tak, aby sa vzdialil od kaplniek zhruba do vzdialenosti 30 metrov. Ponúkli sme mu iné pozemky v meste, kde by mohol svoj zámer - rozvoj mesta realizovať. Rokovania by mali pokračovať. Kalvária je tak cenná, že mesto by sa nemalo báť investora finančne odškodniť – keďže mu dovolilo zájsť vo výstavbe až do dnešného štádia – v záujme posunu alebo odsunu jeho výstavby.

Mrzí nás, že tieto kritické procesy vedenia mesta (2015 - 2020) a sporné ÚR 2017 pre p. Trangošovú a 2019 pre Monero, s. r. o., nevyhodnotila spoločnosť CPI Slovakia, a. s. ako problematické a rozporuplné. O to viac, že p. Ivan Nosko je Ružomberčan (bývalý poslanec MsZ), pozná pomery v meste, pozná verejnú mienku k územiu aj k predávajúcim a najmä vie vyhodnotiť nevyčísliteľnú duchovnú a historickú hodnotu Kalvárie a jej širšieho územia – aj keď objekty Kalvárie sú v posledných rokov zanedbané.

V doleuvedených dvoch vizualizáciách Vám predkladáme rozdiely v umiestnení kaplniek.

Na prvom obrázku (uverejnenom v RH) sú kaplnky zámerne a „umelo“ posunuté doprava.
Na druhom sú umiestnené na skutočnom mieste aj s aktuálnou komunikáciou.