Médiá

Reakcia na článok v Ružomberskom hlase 2

Mobirise
Mobirise

V záujme rozvoja mesta príliš často Ružomberok skôr ničíme

Reakcia na rozhovor s riaditeľom spoločnosti CPI Slovakia, a. s. Ivanom Noskom, ktorý bol publikovaný v Ružomberskom hlase č. 5/2021. Pomyselnými otázkami sú v tomto prípade tvrdenia vytiahnuté z inkriminovaného rozhovoru.

„Územný plán mesta je v tomto prípade platný možno viac ako 15 rokov... nemôže predsa niekto začať spochybňovať strategický dokument a zákonnú výstavbu.“

Aktuálny územný plán mesta je platný 9 rokov - od roku 2012. V smernej časti udáva v dolnej časti Kalvárie ochranné pásmo 10 metrov od kaplniek (predtým bolo ochranné pásmo v dolnej časti dokonca 30 metrov), v hornej je aj v súčasnosti až 50 metrov od kaplniek a kostola. Nespochybňujeme územný plán, ale spochybňujeme proces, akým bola výstavba v rámci platné ÚP povolená. Spochybňujeme úmysel stavať tak blízko cennej ružomberskej lokality, ktorú máme rešpektovať, chrániť a zveľaďovať, nie o ňu „opierať“ obytnú zónu.

V r. 2012 pri zmene ÚP mesta boli snahy z vedenia mesta (Pavlík, Zuberec), aby ochranné pásmo na ľavej strane Kalvárie bolo zadefinované v rovnakom rozsahu, ako je na pravej strane t. j. min. 50 m od kaplniek. Vďaka výraznému lobingu vtedajšej poslankyne A. Trangošovej, ktorá vlastnila väčšinu pozemkov ľavej strany Kalvárie, vtedajší poslanci (vrátane KDH) nakoniec schválili súčasný stav.

Navyše bytové domy sa aj podľa súčasného územného plánu pripúšťajú len na osobitnú a výnimku v rozsahu 4 bytových jednotiek tak aby sa zvážil prípadný negatívny efekt na okolie, a nie ako pravidlo.

„Aktivisti mali minimálne 10 rokov priestor na to, aby zmenili územný plán, aby vstúpili do rokovania s pôvodnými vlastníkmi, prípadne aby vykúpili tieto pozemky a prispôsobili si ich vlastným predstavám...“

V marci 2015 mestské zastupiteľstvo zaviazalo vedenie mesta a primátora, aby kvôli pripravovanému zámeru IBV Dielec nechal vypracovať Územný plán (ÚP) zóny lokality Dielec, ktorý by zahŕňal aj územie Kalvárie (uznesenie 42/2015). ÚP zóny by jasne stanovil, kde a ako sa môže stavať a kde bude ochranná zóna Kalvárie. Bola to priama snaha o odborné zadefinovanie územia v tejto lokalite, presné určenie pravidiel súkromnej investičnej výstavby, verejných plôch a ochrany Kalvárie. Vedenie mesta rozhodnutie poslaneckého zboru nerešpektovalo a ÚP zóny Dielec a Kalvárie „záhadným“ spôsobom vždy odsúvalo a nakoniec uznesenie vôbec nesplnilo.

Následne v rokoch 2017 a 2018, keď sa vtedajší vlastník pozemkov (spoločnosť Moneo, s. r. o. zast. Juraj Čech a A. Trangošová ) usiloval o kúpu pozemkov pre účely vybudovania cesty, ktorá by narušovala 10 metrové ochranné pásmo Kalvárie (medzi 4. a 5. kaplnkou), väčšina poslancov hlasovala proti a v druhom prípade ani neschválili zaradenie tohto bodu do programu rokovania MsZ.

Všetko sú to verejné snahy a aj odpor poslancov, počas ktorých boli primátor a vedenie mesta niekoľkokrát a opakovane upozornení, že ide o cenné mestské územie, ktoré si nezaslúži takýto prístup a možný zámer výstavby je ohrozením tejto lokality.

„Vzniká tu obrovský precedens, že mesto týmto dáva vážny signál na Slovensko, že zákony a podmienky v Ružomberku neplatia a budú sa ohýbať podľa toho, ako sa niekto vyspí.“

Tento precedens nespôsobujú aktivisti, ale následným konaním vznikol zo strany predstaviteľov mesta Ružomberok.

V decembri 2017 Stavebný úrad v Ružomberku schválil územné rozhodnutie na stavbu inžinierskych sietí, vrátane cesty, ktoré narúšali 10 metrové ochranné pásmo Kalvárie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v deň, ako bolo vydané, pričom zákonná lehota na vyjadrenia dotknutých orgánov je 15 dní. To bolo legálne možné, len ak sa všetky dotknuté orgány (p. Nosko ich spomína 20) v ten istý deň vzdali možnosti vyjadriť sa. Vrátane mesta Ružomberok, ktoré ako účastník konania, neprotestovalo. Za zmienku stojí fakt, že pôvodní vlastníci (Trangošová, Čech, ml.) si geometrickým plánom a zápisom do katastra vytvorili cca 2 m „ochranné pásmo“ okolo svojho developerského obvodu tak, aby neexistovali k ich pozemkom iné susedné pozemky, len ich vlastné. Preto žiadni susedia, okrem nich a mesta Ružomberok, nemohli byť účastníci územného konania.



Mobirise

obrázok 

Po komunálnych voľbách 2018 si primátor nechal najmä kvôli stavbe vedľa Kalvárie a ČS pri Hypernove odsúhlasiť vyššie kompetencie. Prvý krok, ktorý urobil, bolo podpísanie vecného bremena na mestský pozemok v prospech spoločnosti Moneo, ktorá tu chcela postaviť cestu (viď obrázok). 

 V decembri 2019 Stavebný úrad v Ružomberku, len 4 dni pred Vianocami, vydal územné rozhodnutie (už pre spoločnosť Monero, a. s.), ktoré v tejto lokalite pripúšťa výstavbu. Toto ÚR hrubo nerešpektuje ÚP mesta, pretože potvrdzuje cestu medzi 4. a 5. kaplnkou, na ktorú primátor vystavil vecné bremeno, ktorá prechádza ochranným pásmom Kalvárie. ÚR navyše prostredníctvom spomínanej spornej výnimky v texte ÚP dovoľuje výstavbu bytových domov (tzv. 4-bytových Vila domov), hoci ÚP tu pripúšťa len stavbu rodinných domov.



Toto sú precedensy, ktoré vážny spôsobom ohýbajú zákony a pravidlá a ukazujú, že v Ružomberku sa dá postupovať nasilu, podľa toho, ako sa niekto vyspí resp. ako si niekto želá.

„Mestá by mali vytvárať podmienky pre rozvoj a priťahovať investorov do priestoru a investori by mali prichádzať s vlastným kapitálom, ktorý zabezpečí dynamiku a rozvoj nových území. Myslím si, že toto je cesta, ako pomôcť rozvoju Ružomberka.“

Toto je pravda, ale treba ju povedať celú. Všade vo vyspelej spoločnosti a v mestách, kde sa nám ich rozvoj a územie páči, mesto vytvára podmienky pre rozvoj a priťahuje investorov do priestoru, avšak určuje pravidlá a mantinely, podľa ktorých sa budú investori na území mesta správať. Toto naše mesto už roky nerobí. A čo (ne)urobilo v prípade Kalvárie?

Namiesto toho, aby pripravilo spomínaný ÚP zóny, odsúhlasený už v roku 2015 a zadefinovalo územie a pravidlá pre IBV Dielec – vrátane územia spoločnosti Moneo (dnes CPI Slovakia, a. s.), tak po piatich rokoch, v septembri 2020, predložilo ÚP zóny, ktorý sa venuje len čiastočne inkriminovanému územiu, kde chce CPI stavať. Samozrejme po vydaní územného rozhodnutia pre CPI apartmány. Tento ÚP zóny podľa želania investora spätne posväcuje všetky doteraz vydané (vyššie spomínané) rozhodnutia úradov, navrhuje infraštruktúru – ako si želá investor, navrhuje cestu cez ochranné pásmo Kalvárie – ako si želá investor a úmyselne v novom UP zóny zabúda spomenúť, že tu v hlavnom ÚP mesta existuje 10 metrové ochranné pásmo ako aj viacero smerných ustanovení o ochrane Kalvárie. Detailné záväzné regulatívy už v blízkosti Kalvárie nerieši odvolávajúc sa na to, že sú alebo budú riešené v rámci samostatného územného konania.

Akýkoľvek investor nemohol dostať lepšie podmienky, pretože tieto podmienky si sám vymyslel a s pomocou mesta aj stanovil. Hoci v tomto prípade boli vytvorené ešte pre spoločnosť Moneo, neskôr Monero (u oboch rovnaký vlastník Juraj Čech ml.). Spoločnosť CPI Slovakia, a. s. tieto pozemky s projektami a povoleniami s takto na mieru šitými podmienkami „už len“ v r. 2020 kúpila.

„Všetky dotknuté inštitúcie sa vyjadrili k plánovanej výstavbe bez námietok, a tým pádom projekt dostal zelenú.“

Ako sa spomínané inštitúcie vyjadrili spomíname vyššie. Tento proces vyjadrení je v niektorých prípadoch zrelý na prešetrenie prokurátorom najmä vo vzťahu k povoleniam vydaným podľa nás v rozpore s platným ÚP mesta.

Dnes prebieha proces stavebného povolenia a investor po viacerých pripomienkach úradov musel projekty prekresľovať a prerábať, pretože v návrhu stavebného povolenia sa výrazne odlišovali od územného rozhodnutia.

„Treba si jasne povedať, že našou výstavbou nezasahujeme do ochranného pásma kaplniek ani nebudujeme žiadne paneláky, ako sa to niekto snaží podsúvať verejnosti. Treba si potom položiť otázku, či chceme rozvoj mesta a bývania alebo chceme stagnáciu?

Prečo je skloňovaný rozvoj mesta vždy spájaný s ničením jeho kultúrnych, historických a v tomto prípade aj duchovných hodnôt? Prečo musela byť v záujme rozvoja mesta zničený Kaštieľ sv. Žofie? Prečo sme v záujme rozvoja mesta museli prísť o viaceré pozemky v centre mesta? Prečo si musíme v záujme rozvoja mesta zničiť aj širšie územie Kalvárie? Prečo nie je mesto schopné pripraviť vlastné územie respektíve určiť pravidlá systematického rozvoja svojho územia, ale stále len uprednostňuje súkromné záujmy (Žofia, Aupark, Hrabovo, Bytovka na ul. Karola Sidora, IBV Gejdák, Kalvária) a potom musí všetko prispôsobovať záujmom a požiadavkám investorov, keďže je „vďačné“, že aspoň niekto tu chce niečo postaviť?

Každé umne a zodpovedne spravované mesto sa dokáže rozvíjať a dokáže si chrániť a zveľaďovať svoje hodnoty, pamiatky a cenné dedičstvo, ktorú tu zostalo po predchádzajúcich obyvateľoch.

Aktivisti aj mesto navrhli investorovi posun stavby viac smerom na juh tak, aby sa vzdialil od kaplniek zhruba do vzdialenosti 30 metrov. Ponúkli sme mu iné pozemky v meste, kde by mohol svoj zámer - rozvoj mesta realizovať. Rokovania by mali pokračovať. Kalvária je tak cenná, že mesto by sa nemalo báť investora finančne odškodniť – keďže mu dovolilo zájsť vo výstavbe až do dnešného štádia – v záujme posunu alebo odsunu jeho výstavby.

Mrzí nás, že tieto kritické procesy vedenia mesta (2015 - 2020) a sporné ÚR 2017 pre p. Trangošovú a 2019 pre Monero, s. r. o., nevyhodnotila spoločnosť CPI Slovakia, a. s. ako problematické a rozporuplné. O to viac, že p. Ivan Nosko je Ružomberčan (bývalý poslanec MsZ), pozná pomery v meste, pozná verejnú mienku k územiu aj k predávajúcim a najmä vie vyhodnotiť nevyčísliteľnú duchovnú a historickú hodnotu Kalvárie a jej širšieho územia – aj keď objekty Kalvárie sú v posledných rokov zanedbané.

V doleuvedených dvoch vizualizáciách Vám predkladáme rozdiely v umiestnení kaplniek.

Na prvom obrázku (uverejnenom v RH) sú kaplnky zámerne a „umelo“ posunuté doprava.
Na druhom sú umiestnené na skutočnom mieste aj s aktuálnou komunikáciou.

Mobirise

obrázok 1

Mobirise

obrázok 2

kontakt
ruzomberok.kalvaria2021@gmail.com

© Copyright 2021 Iniciatíva za záchranu ružomberskej Kalvárie.
Všetky práva vyhradené.

Mobirise easy site creator